S chlapom som 2,5 roka, doma máme ročnú dcéru… Chlap bol miliónový, než sa narodila dcéra… Potom to išlo z kopca, od urážok na moju osobu až po zbytočné žiarlivé scény. Všetko som zahodila vo svojom rodnom meste po 5-ročnom vzťahu s gamblerom, z ktorého ma terajší priateľ dostal, a odsťahovala som sa za ním 700km… Rád pije, a venuje sa len Playstationu. A tu narážame na problém, teda vidím ho len ja, on nie. On je pán dokonalý.. Na všetko som sama, na domácnosť, psa, malú aj na vybavovanie jeho vecí, ktoré potrebuje, pretože on je od nedele do štvrtku v zahraničí. A úplne ma deptá, keď po tých dňoch príde domov a sedí celý víkend len pri PS alebo chodí domov sťatý pod obraz a nadáva mi tu že ma „vyhodí na ulici“.. Na začiatku tohto roka som dokonca zistila že som znova tehotná, druhé dieťa som nechcela, a už vôbec nie tak skoro, ale keď sa stalo chcela som sa k tomu postaviť zodpovedne a na malé sa začala tešiť. a ja skončím sama atď… Strachy som interrupciu podstúpila, nie som na to hrdá a je to niečo čo si neskutočne vyčítam a mrzí ma to..

V tom čase som bola s dcérou u našich na pár týždňov. Po návrate domov mi môj šiesty zmysel vravel, že sa niečo deje. dievčat na OnlyFans… Nevydržala som a samozrejme som ho tým konfrontovala… Z celého som ako Husa vyšla ja. On nič zle neurobil. Len si vyriešil problém, ktorý sme medzi sebou mali.. V tom čase sme spolu veľa sexu neprevádzkovali.. Ja bola unavená, bolo toho a je toho na mňa stále veľa. jeho súkromie v jeho telefóne.. Viem to som robiť nemala ale jednoducho mi niečo hovorilo že musím.. Je toho strašne veľa, hovorí mi neustále že to ja sa musím zmeniť, že som zlý človek a obmedzujem ho a zakazujem mu to, čo on má najradšej.. Chcela som po ňom totiž aby napríklad menej hral na PS a viac sa venoval mne a malé.. Pred týždňom sme s dcérou vrátili od našich, a bohužiaľ sa mi tam podarilo zabudnúť peňaženku… To že sme tam boli asi 4 týždne a on ani raz jedinkrát nezavolal aby videl aspoň dcéru, a 14 dni dokonca ani nenapísal, o tom nehovorím.. Bohužiaľ v týždni nemala mamka čas mi peňaženku poslať.

A dnes, pretože mal kocovinku a bol protivný tak si to musel vybiť na mňa.. Nechal večer u otca, u ktorého pil, tú svoju peňaženku. A začal tu po mne hulákať že kde mám peňaženku ja. V kľude som mu odpovedala, že do stredy peňaženku budem mať doma, že toho má mama veľa, a nenašla si čas ju poslať. A to začalo, začal tu na mňa nepríčetne revať nech okamžite našim zavolám, nech okamžite vytočím ich číslo. Spýtala som sa, ešte stále s pokojným hlasom čo si tým chce ako dokázať, že ak chce po našich revať tak ako teraz reve na mňa, tak mu to naozaj nepomôže. A na to konto, tu po mne začal revať ešte viac, že ​​som neschopná, že nedokážem nič zariadiť a že je koniec. Že sa ja k nemu takto správať nebudem… A už to bolo. On bol obeť a ja som tá zlá.. Chcela by som odísť.. Ale nedokážem na to nájsť odvahu. Vyhráža sa mi že ak od neho odídem, malú už neuvidím. Že ma rozcupuje na súde a ani si neškrtnem. A pokiaľ nie je dcéra plnoletá, musím sa zmieriť s tým že budem s ním. A tak je to dookola. Som už unavená z toho.